Aká je v skutočnosti pozícia členov bruselského politbyra

Niektorí členovia bruselského politbyra EÚ si zjavne uzurpujú aj kompetencie, ktoré im nikto nedal. S obľubou sa štylizujú do určitej pózy. Ich autorita je prinajmenšom pochybná. Nech už však akokoľvek pointu diplomacie a medzinárodných vzťahov niektorí zjavne nechápu. V princípe ide o vytváranie, budovanie a udržiavanie pozitívnych vzťahov so štátmi a ich legitímnymi predstaviteľmi.

S konkrétnym zámerom, ale aj dávkou nepochopenia svojej úlohy sa v prípade plánovanej a avizovanej cesty predsedu vlády SR Roberta Fica do Moskvy prejavila hlavne Kaja Kallas, bývalá premiérka Estónska, v súčasnosti vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné vzťahy a bezpečnostnú politiku, ktorá súčasne vykonáva funkciu podpredsedníčky Európskej komisie.

Čo sa týka naznačeného nepochopenia svojej úlohy prípadne uzurpovania si kompetencií, ktoré dané neboli, asi by bolo vhodné vysvetliť najprv základné súradnice postavenia a rámca pôsobenia úradníka, vykonávajúceho funkciu vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničné vzťahy a bezpečnostnú politiku.

Po prvé je potrebné zdôrazniť, že neexistuje subordinačný vzťah tzn. vzťah formálnej nadriadenosti a podriadenosti medzi predsedom vlády členského štátu EÚ a vysokým predstaviteľom EÚ. Systém vzťahov medzi inštitúciami EÚ, jej funkcionármi a reprezentantmi členských štátov chápem, že nemusí byť pre každého v rovnakej miere zrozumiteľný, a preto si dovolím aspoň v krátkosti vysvetliť mechanizmus výberu členov Európskej komisie. Dôvodom je, aby bolo lepšie pochopené ich miesto v politickom systéme únie.

Kreovanie Európskej komisie prebieha podľa vopred stanoveného postupu. Tento by mal aspoň teoreticky zohľadňovať aspekt vyváženosti medzi jednotlivými členskými štátmi.

Uvedený proces začína nomináciou predsedu Európskej komisie. Tu Európska rada zložená z hláv štátov a vlád členských štátov navrhne kandidáta na predsedu EK. Proces pokračuje nomináciami ostatných členov EK tzn. komisárov resp. eurokomisárov. Podobnosť terminológie so sovietskymi politickými komisármi asi len čisto náhodná.

Nech už akokoľvek, po zvolení predsedu EK každý členský štát navrhne svojho kandidáta na komisára. Urobí tak v úzkej spolupráci s budúcim predsedom komisie. Predseda komisie jednotlivým nominantom priraďuje portfóliá.

V nasledujúcom kroku uvedeného procesu sa každý nominovaný komisár zúčastní vypočutia pred vecne príslušným výborom Európskeho parlamentu, kde predstaví svoje priority. Výbory majú možnosť vyjadriť nesúhlas s osobou a konkrétnou nomináciou. Toto môže viesť k výmene nominanta alebo zmene portfólia.

V ďalšom kroku po uvedených vypočutiach ide o schválenie komisie ako celku, ako kolektívneho orgánu tzn. nie o jednotlivých komisároch. Za predpokladu, že komisia je schválená, vymenuje ju Európska rada kvalifikovanou väčšinou. Pre lepšie pochopenie súvislostí je veľmi vhodné uviesť, že každý členský štát ma jedného komisára, a to vrátane predsedu a vysokého predstaviteľa pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, ktorý je súčasne aj podpredsedom EK.