Evolúcia konfliktu Irán vs. USA

Na prvý pohľad sa môže zdať, že neuralgickým bodom problémových vzťahov medzi Spojenými štátmi a Iránom sú iránsky jadrový program a kontrola nad Hormuzským prielivom. To je síce pravda, ale samotný konflikt medzi USA a Iránom má viacero vrstiev. Hormuzský prieliv je síce jednou z najdôležitejších, ale nie jedinou príčinou. Je to hlavne miesto kde sa stretávajú širšie strategické záujmy oboch týchto krajín.

1. Hlavné príčiny konfliktu

1.1 Iránsky jadrový program

USA dlhodobo tvrdia, že Irán nesmie získať jadrovú zbraň. Je to pre nich záležitosť, ktorá sa nachádza extrémne vysoko v rebríčku priorít. Tento svoj záujem sa im podarilo dostať aj do textu Deklarácie Summitu NATO v Ankare 2026. Nachádza sa v článku 5 predmetnej deklarácie spolu s výzvou, aby Irán rešpektoval slobodu plavby v Hormuzskom prielive.

Irán tvrdí, že jeho jadrový program slúži na civilné účely, a že má právo rozvíjať jadrovú energetiku. Tento spor viedol k sankciám a diplomatickým rokovaniam.

1.2 Regionálny vplyv

Irán má ambíciu byť dominantnou regionálnou mocnosťou na Blízkom východe. Podporuje spojenecké ozbrojené skupiny v Libanone, Iraku, Sýrii a Jemene. USA podporujú predovšetkým Izrael a viaceré štáty Perzského zálivu.

1.3 Sankcie a ekonomika

USA uvalili na Irán rozsiahle ekonomické sankcie, ktoré významne obmedzili iránsky vývoz ropy a prístup k medzinárodnému finančnému systému.

2. Dôsledky uzavretia resp. vážneho narušenia plavby v Hormuzskom prielive

Dôsledky by sa prakticky okamžite prejavili na cenách energií ako ropa a skvapalnený plyn. Ďalším dôsledkom by bola inflácia a to by malo vážne dopady na globálnu ekonomiku.

3. Anatómia konfliktu

Súčasné napätie vychádza zo série udalostí od 50tyh rokov 20. storočia. Najprv boli obe krajiny blízkymi spojencami, neskôr sa vzťahy dosť dramaticky zhoršili.

3.1 Obdobie spojencov

Počas vlády Mohameda Reza Pahlávího boli USA a Irán spojencami. Za kľúčový moment je možné označiť rok 1953 keď americká CIA v spolupráci s britskou rozviedkou podporili prevrat proti demokraticky zvolenému premiérovi Mohamedovi Mosaddeghovi. Dôvodom bolo jeho znárodnenie iránskeho ropného priemyslu. Po tomto prevrate sa stal šach a jeho režim spoľahlivou oporou USA na Blízkom východe. Šach Reza Pahláví ochotne nakupoval americké zbrane, spolupracoval s USA v oblasti bezpečnosti a vystupoval konzistentne proti Sovietskemu zväzu. Tento prístup zo strany iránskeho vedenia Spojeným štátom vyhovoval. Odvrátenou stranou tej istej mince bolo to, že mnohí Iránci považovali šacha za autoritárskeho vládcu, ktorého podporuje zahraničie.

3.2 Islamská revolúcia 1979

Toto je okamih, kedy sa vzťahy medzi oboma krajinami signifikantne zhoršili. V roku 1979 bol totiž v rámci islamskej revolúcie šach zvrhnutý a k moci sa dostal Ruholláh Chomejní. Nové vedenie v Teheráne označilo USA za Veľkého Satana a obviňovalo ich z niekoľkých desaťročí zasahovania do iránskych vnútorných záležitostí.

3.3 Iránsko-Iracká vojna 1980-1988

Keď Irak pod vedením Saddáma Husajna napadol Irán, USA sa formálne na vojne nezúčastňovali, ale poskytovali Iraku politickú a spravodajskú podporu.

3.4 Iránsky jadrový program 50te a 60te roky

Začal s podporou USA v rámci programu Atoms for peace. USA pomohli Iránu vybudovať prvý výskumný reaktor, dodali Iránu jadrové palivo a školili iránskych odborníkov. Dôležitou súčasťou tejto schémy bolo to, že Irán bol spojencom a USA iránsky jadrový program nijako neprekážal.

3.5 70te roky

Šach plánoval pomerne rozsiahly rozvoj jadrovej energetiky. Jeho cieľom bolo vybudovať približne 20 jadrových elektrární. Dôvodom bolo očakávaný rast spotreby elektrickej energie. Šach plánoval viac ropy vyvážať ako smerovať do domácej spotreby. V tom čase ani USA ani jeho západný spojenci proti programu nemali žiadne námietky.

3.6 Po revolúcii 1979

Po roku 1979 sa mnohé projekty prakticky zastavili. Počas vojny s Iránom vedenie v Teheráne dospelo k záveru, že by bolo užitočné obnoviť jadrový výskum. Irán začal v 90tych rokoch spolupracovať s Ruskom, Čínou a Pakistanom.

3.7 Zlom

Keď v roku 2002 iránska opozičná skupina zverejnila existenciu dovtedy nepriznaných jadrových zariadení, vyvolalo to medzinárodnú krízu. Od tohto momentu sa USA obávajú, že Irán by mohol pracovať na vývoji technológií použiteľných na výrobu jadrových zbraní. Irán zatiaľ vytrvalo tvrdí, že jeho program je určený výlučne na civilné účely. Nech už akokoľvek dôvera medzi krajinami bola po tomto incidente vážne narušená.

4. Ten istý program, odlišné okolnosti

Ak by sme si chceli odpovedať na otázku prečo USA zmenili postoj, nevyhnutne by sme museli dospieť k záveru, že nie preto, že by bol jadrový program nový, ale preto, že okolnosti sa zásadným spôsobom zmenili. Počas vlády šacha bol Irán spojencom USA. Po islamskej revolúcii sa stal jeho geopolitickým protivníkom. Z pohľadu USA vznikla obava, že štát, ktorý je po prvé nepriateľský voči USA, po druhé je nepriateľský voči Izraelu – blízkemu spojencovi USA a po tretie podporuje ozbrojené skupiny v regióne by mohol niekedy v budúcnosti získať jadrovú zbraň, pričom vedenie v Teheráne opakovane popiera, že by jeho cieľom bolo jadrovú zbraň vyrobiť. Jadrový program, ktorý je dnes jedným z hlavných predmetov sporu nevznikol teda ako projekt namierený proti USA, ale začal v období keď krajiny boli spojencami.

5. Irán alebo Ukrajina?

Ak by sme si chceli dať odpoveď na otázku, či je pre USA väčšou prioritou vojna na Ukrajine alebo konflikt na Blízkom východe, odpoveď by nebola úplne jednoznačná. Dôvod: ide o 2 odlišné typy priorít.

Z dlhodobého strategického hľadiska je s veľkou pravdepodobnosťou väčšou výzvou vojna na Ukrajine. Hlavne v kontexte vzťahov s Ruskou federáciou, NATO a európskou bezpečnosťou.

Z hľadiska rizika okamžitej vojenskej eskalácie je väčšou prioritou konflikt s Iránom.

Irán momentálne predstavuje naliehavejší problém, pretože ak hrozí, že v priebehu najbližších dní alebo nasledujúcich týždňov vypukne rozsiahly konflikt, USA budú musieť reagovať na vzniknutú situáciu prakticky okamžite. Dôvodom budú ochrana amerických základní v katare, Bahrajne, Kuvajte, Iraku a Sýrii, ochrana Izraela, ktorý je kľúčovým spojencom USA, zabezpečenie plavby cez Hormuzský prieliv ako aj snaha zabrániť zrýchleniu iránskeho jadrového programu.

Ukrajina je strategicky dôležitejšia preto, lebo vojna v tejto časti sveta ovplyvňuje bezpečnostnú architektúru celej Európy, je v hre dôveryhodnosť NATO, budúce správanie Ruska a postoj Číny k možným konfliktom v Ázii napríklad okolo Taiwanu.