Instagram ako digitálne morfium pre sociálne frustrovaných

Instagram a Facebook poskytujú ľuďom možnosť kriviť realitu a vytvárať si takú verziu reality, ktorá im chutí viac ako ich reálny život. Dosahujú ľudia tento efekt tým, že selektívne vytvárajú a zdieľajú obsah, ktorý vytvorenie žiaducej verzie reality podporuje a zámerne vynechávajú ten, ktorý by ho mal naopak potenciál narúšať.

Na Instagrame a Facebooku sú tak skoro všetci mladí, krásni, úspešní, bohatí a majú priam dokonalé vzťahy. Realita je však taká, že taký ten instagramový happy life v skutočnosti žije len málokto.

Je možné sa domnievať, že za daných podmienok Instagram a Facebook fungujú ako jeden z kľúčových stabilizačných mechanizmov, zabezpečujúci udržanie funkčnosti systému, ktorý je charakterizovaný extrémnou príjmovou polarizáciou. Extrémne bohatstvo a široké spektrum kvalitných a atraktívnych životných alternatív na strane jednej a neskutočné presomrávanie, chudoba a mizerné životné alternatívy na strane druhej.

V spojitosti s fenoménom veľmi limitovaných možností sociálnych priesakov v rámci stratifikačného systému spoločnosti v smere zdola nahor medzi jednotlivými spoločenskými triedami, sa sociálne frustrovaným reálne ani veľa iných alternatív ako vytváranie si alternatívnej virtuálnej reality a verzie vlastného života ani neponúka.

Je celkom zábavné sledovať kolektívnu úchylku relatívne nemajetných Slovákov, spočívajúcu v predstieraní luxusného životného štýlu na Instagrame. Slečny „víťazoslávne“ prezentujúce, že si konečne „kúpili“ nový iPhone resp. dostali sa do blízkosti niekoho zo superbohatých, čo spravidla signalizuje status na IG ukazujúci legendárnu oranžovú tašku či škatuľu s nápisom, ktorý určití ľudia nadštandardne dobre poznajú, prípadne tak muži/chlapci považujúci za životný úspech, že si kúpili tričko s farebnou vlajočkou.

Podľa hodnoty osobného majetku, štatistík resp. údajov Finstatu je na Slovensku naozaj bohatých iba zopár jednotlivcov, ale na Instagrame to vyzerá tak, že superbohatých je na Slovensku takmer 80% obyvateľov krajiny.

Z uvedeného je možné odvodiť záver, že sociálne siete Európu a Slovensko dočasne zachránili pred sociálnymi nepokojmi.