Šimečka junior osobnostne nemá na to, aby bol slovenským premiérom

Podľa všetkého len vďaka percentám v prieskumoch verejnej mienky, ktoré majú ambíciu na vzorke 1000 respondentov zisťovať, ako by dopadli…

Jednou z najvýznamnejších chýb je to, že ľuďom na Slovensku nevedia ponúknuť žiadnu životaschopnú verziu vízie toho, čo so Slovenskom v horizonte budúcich 4-8-12 rokov. Agenda, ktorá tvorí chrbtovú kosť ich ponuky zahŕňa:

  1. choromyseľný a pre ekonomiku Slovenska škodlivý GreenDeal,
  2. fantazmagórie o víťazstve Ukrajiny a jej obnove v rámci hraníc zo začiatku roka 2022,
  3. otravovanie s témami sekundáreho významu ako je ochrana vymyslených práv LGBT komunity a jej záujmov voči majoritnej časti spoločnosti, nezaťaženej traumou ohľadne vlastnej sexuálnej identity,
  4. adorovanie Zuzany Čaputovej, ktorá funkciu hlavy štátu vykonávala tak, že to vyvolávalo len rozpaky a značné znechutenie a
  5. priam nábožné vzhliadanie ku všetkým nezmyslom z dielne myšlienkového sveta zadubených Bruselských eurosúdruhov.

Šimečka junior okrem fanatického odhodlania poraziť Roberta Fica a jeho stranu Smer – SSD plus ambície stať sa šéfom kabinetu a v pozícii predsedu vlády SR Roberta Fica nahradiť ,ľuďom na Slovensku toho veĺa ponúknuť nevie.

Aby ho štruktúry tieňového štátu na túto úlohu pripravili urobili 2 kľúčové ťahy po politickej šachovnici. Najprv ho inštalovali do pozície podpredsedu Európskeho parlamentu a neskôr predsedu politickej strany Progresívne Slovensko. Tu nahradil extrémne nevýraznú a komunikačne menej šikovnú Irenu Bihariovú. Tieto 2 ťahy boli dizajnované ako taktická príprava Šimečku juniora na zastávanie najvyššej exekutívnej funkcie v slovenskej štátnej administratíve. Jeho pofidérne poflakovanie sa po chodbách Európskeho parlamentu z neho malo urobiť vhodného adepta v očiach nekritických obdivovateľov opozície ako aj progresivistického a liberálneho pohľadu na život.

Problém je, že nielen agenda ktorú stelesňuje Šimečka junior, ale aj spôsob, akým sa správa v pozícii mainstreamovými médiami za kráľa slovenskej opozície vyhláseného predáka, ho objektívne iba diskvalifikuje. Ak má niekto predstavu, že Slovensko má vo svete európskej politiky a jej pseudohodnôt zohrávať podradnú rolu psa, ktorý keď ho nakopú do semenníkov sa posadí, podá labku a poďakuje, tak Šimečka junior je na toto zadanie veľmi vhodným kandidátom.

Ak však máme predstavu o Slovensku, ako o krajine, ktorá je vo svete, ale hlavne v Európe naozaj rešpektovaná, potrebujeme niekoho iného a oveľa vhodnejšieho ako len lídra s mentálnou výbavou lokaja, ktorého jedinou kvalifikáciou je chodenie s klobúkom a v nadštandardne hlbokom predklone.

Presne takto sa totiž správa „kráľ“ slovenskej politickej, v ich vlastnom žargóne „demokratickej“ opozície, keď priam hanebným spôsobom reflektoval na arogantný odkaz ukrajinského vodcu Zelenského, adresovaného slovenskému premiérovi a ponížene pribehol na stretnutie, kde ho na konci dňa ani len nepozvali.

Šimečka junior sa doplazil do Kyjeva, aby demonštroval svoju pripravenosť zohrať úlohu poslušného lokaja v prípade, že Fico to riskne s predčasnými voľbami a štruktúry európskeho tieňového establishmentu nájdu spôsob, ako na pomyselného koňa posadiť na Slovensku Šimečku. Posadiť ho na koňa a urobiť z neho presne takého šéfa slovenskej vlády, po akom už dlho túžili, a síce takého, ktorý akúkoľvek politickú hanebnosť na objednávku Bruselských eurosúdruhov urobí ešte skôr ako ju stihnú dopovedať. Ako bonus to urobí ochotne, dobrovoľne, bez zbytočných otázok, s úsmevom na tvári a prakticky na počkanie.

Aby táto rošáda fungovala sú ochotní spolčiť sa aj s bláznivým Matovičom, ktorý politický priestor nielen, že kontaminoval, ale hlavne politický primitivizmus na nový štandard povýšil.

Ako trefne poznamenal doc. Chmelár: „Šimečka týmto gestom ponižuje len seba. Keby to urobil premiér, ponížil by štát.“

Z toho, ako sa Šimečka junior vybral do Kyjeva plus celá rada iných zlyhaní sa dá urobiť iba nasledovný záver. Je nehodný zastávať najvyššiu exekutívnu funkciu v SR a predsedom vlády by sa stať nemal, lebo na to intelektuálne, ale hlavne osobnostne nemá.

Pôvodne publikované na Hlavné správy, 17.01.2025.