TRADIČNÉ "DEMOKRATICKÉ" STRANY STVORILI SVET, KTORÍ MLADÍ ODMIETAJÚ, TAK VOLIA "EXTRÉM" A STRANY TYPU AfD

Dostali "preplesk" o akom sa im asi ani len nesnívalo. Ich lokálne Propagandaabteilungy v členských štátoch EÚ vyplakávajú, že ľudia ich politiku čím ďalej tým viac odmietajú. spravodajský portál aktuálne.sk priniesol článok s nasledovným titlkom "AfD môže v Sasku-Anhaltsku po prvýkrát ovládnuť celú krajinskú vládu". Ekonomický denník zas napísal, že: "temné prognózy sa naplnili. Voľby v Sasku-Anhaltsku vyhrala proruská AfD.".

Dôvody som popísal už v marci 2025. Teraz to progresivisti a liberáli dostali čierne na bielom. ich politika je pre ľudí - obyvateľstvo Európskej únie skrátka neatraktívna. Nemci dali najavo, že odmietajú politiku Greendealu, Migračného paktu, Odstrihnutia sa od ruských energonosičov - čoho dôsledkom je kolaps konkurencieschopnosti európskeho priemyslu, drastické zníženie kvality života bežných Európanov, ako aj nezmyselné nalievanie peňazí do ideologicky motivovanej pomoci Ukrajine.

V stredu, 19.03.2025 spravodajský portál aktuality.sk uverejnil článok o tom, ako medzi mladými voličmi údajne rastie podpora extrémistických strán. V uvedenom článku sa píše, že príčiny a možné dôsledky tohto fenoménu odborníci už analyzujú.

Autor predmetného článku píše, že títo mladí ľudia sú nahnevaní a trápi ich ekonomika. Zamýšľa sa prečo mladí u nás aj v Európe volia extrém. Toto svoje tvrdenie opiera o výsledky prieskumu Forschungsgruppe Wahlen, podľa ktorého 23% voličov vo veku do 30 rokov volilo AfD, pričom strana Die Linke si v rovnakej skupine voličov prišla na podporu niekde na úrovni 24%.

V článku sa uvádza aj tvrdenie, že mladí ľudia si podľa výskumníkmi zachyteného trendu v demokratických voľbách vyberajú strany, ktoré sú stále čoraz menej demokratické.

Na týchto tvrdeniach môže byť niečo pravdy. Každopádne bolo by vhodné správne pomenovať príčiny. Ja to vidím nasledovne.

Ako hlavné príčiny, ktoré sa podpísali pod to, že je registrovaný popísaný vyššie uvedený fenomén preferovania strán, ktoré isté časti spoločnosti označujú za extrémistické resp. menej demokratické považujem extrémnu príjmovú polarizáciu a uvedomenie si mladých ľudí, že politický a ekonomický establishment väčšinu z nich odsúdil do celoživotnej biedy. Biedy pre ktorú je charakteristické to, že týmto ľuďom poskytuje pomerne úzke spektrum životných alternatív, spravidla tých menej atraktívnych, bez vyhliadky na reálne zlepšenie v blízkej prípadne vzdialenejšej budúcnosti.

V článku z 29.01.2025 s nadpisom „Instagram ako digitálne morfium pre sociálne frustrovaných“ som popísal fenomén, ktorého podstata spočíva v tom, že sociálne siete pre týchto chudobných ľudí predstavujú jednu z esenciálnych únikových stratégií od reality. Sociálne siete ako Facebook a Instagram im totiž poskytujú možnosť kriviť realitu a vytvárať si takú verziu reality, ktorá im chutí viac ako ich reálny život. Formuloval som domnienku, že za daných podmienok Instagram a Facebook fungujú ako jeden z kľúčových stabilizačných mechanizmov, zabezpečujúci udržanie funkčnosti systému, ktorý je charakterizovaný extrémnou príjmovou polarizáciou.

V uvedenom článku som popísal aj úchylku relatívne nemajetných ľudí spočívajúcu v predstieraní luxusného životného štýlu na Instagrame a Facebooku. Súčasne som formuloval tvrdenie, že: „sociálne siete dočasne Európu zachránili pred sociálnymi nepokojmi“(Kasanicky, Matej, Instagram ako digitálne morfium pre sociálne frustrovaných, 29.02.2025).

Túto stabilizačnú funkciu zdá sa sociálne siete postupne plniť prestávajú. Dôvodom bude asi aj to, že rozptyl medzi manifestovaným kvázi predstieraným životným štýlom a skutočným životným štýlom už začína byť príliš veľký trvá príliš dlho. Plus vyhliadky na kvalitatívnu zmenu limitne sa blížiace k nule. Výsledok: dochádza k preferovaniu tých volebných alternatív, o ktorých sa domnievajú títo mladí ľudia, že by mohli predstavovať východisko pre nich.

Spoločenské triedy tak ako sa sformovali v uplynulých rokoch sú pomerne homogénne, uzavreté a k priesakom medzi nimi dochádza len veľmi sporadicky pričom sú skôr ojedinelé. V jednom z mojich článkov som popísal situáciu takto: “S ohľadom na rast spotrebiteľských cien a stagnáciu na úrovni odmeňovania v klasických zamestnaniach aj ľudia, ktorí sa subjektívne cítili ako príslušníci strednej triedy, nemali a nemajú také príjmy, ktoré by im umožňovali žiť životným štýlom, ktorý zodpovedá životnému štýlu typického reprezentanta konsolidovanej strednej triedy“ (Kasanicky, Matej, Slovensko po roku 1989 a jeho triedy II, 18.12.2024).

Z uvedeného je teda možné vyvodiť záver, že štandardné kvázi demokratické strany nie sú mladými ľuďmi vnímané ako tie, ktoré by ich neutešenú situáciu, nízku životnú úroveň, nízku kvalitu života a nepozitívne životné perspektívy dokázali nasmerovať na trajektóriu znamenajúcu reálne zlepšenie a už vôbec nie v dohľadnom čase.

Mag. phil. Matej KASANICKÝ