Výpočet dôvodov na zahryznutia si do jazyka vyzerá približne takto

Vládna koalícia zložená zo strán Smer – SSD, Hlas – SD a SNS pokračuje v úsilí, ktoré smeruje k tomu, aby vláda mohla pokračovať plus mínus v tej podobe v akej sa sformovala pred približne pol druha rokom, po predčasných voľbách v závere roku 2023. Hľadá funkčný model svojho ďalšieho fungovania. Predčasné voľby sú síce ešte stále jedným z možných scenárov ďalšieho vývoja, no nie sú vnímané ako preferovaná alternatíva. Ako oveľa pravdepodobnejšia sa javí alternatíva, ktorá počíta s rekonštrukciou vlády. Táto by mala reflektovať zásadné zmeny v priestore a čase, zmenu hlavne mocenských pomerov v tábore vládnej koalície, novú politickú realitu, ako aj požiadavky skupín, ktorých lojalita voči premiérovi, koalícii a podpora programového vyhlásenia vlády je kľúčová pre to, aby si vláda udržala parlamentnú väčšinu umožňujúcu ďalšie vládnutie.

Strany politickej opozície vytrvalo pokračujú vo svojej činnosti, ktorá je tvorená zmeskou povinného opozičného folklóru, ktorého takmer neodmysliteľnou súčasťou je snaha o odvolávanie členov vlády prípadne samotného šéfa kabinetu, sústavná kritika prakticky všetkého čo vláda buď už urobila, robí, alebo ešte len avizovala zámer urobiť a už ani neskrývaná túžba využiť každú príležitosť, ktorá sa ponúka a mohla by viesť k vyvolaniu predčasných volieb. Opozícia pritom kalkuluje s možnosťou, že po prípadných predčasných parlamentných voľbách by sa mohla dostať k moci.

Opozícia verejnosť zaťažuje dnes už inflačnými rečami o postupnom rozklade právneho štátu, skorumpovaných, bezcharakterných politikoch, spriaznených oligarchoch, manipulátoroch a influenceroch. Koktejl kritiky strán a politikov vládnej koalície sa snažia chuťovo vylepšiť rečami o chaose, nespravodlivosti a rozkrádaní.

Opozičné legendy obsahujú dnes už takmer tradičné kvázi hodnotové úvahy o tom, ako Robert Fico & Co. cielene oslabujú demokraciu a právny štát. Ďalej o tom, ako si vláda podmaňuje políciu, prokuratúru a súdy a uzatvára svoju pomerne nudnú myšlienkovú eskapádu výčitkami ako vláda zanedbáva či priam ignoruje sektory ako ekonomika, zdravotníctva a školstvo.

Update týchto opozičných rozprávok predstavuje hádam už len téza o očierňovaní novinárov, pričom sa majú zjavne na mysli tí, čo majú tie „správne“, „demokratické“, prozápadné názory a priam dogmatické vnímanie nášho večného a nikdy nespochybniteľného členstva v štruktúrach kolektívneho Západu ako sú EÚ a NATO.

Čo sa týka politikov vládnej koalície, bolo by maximálne vhodné, keby úplne všetci snahu o pokračovanie vládnutia tejto zostavy aj za cenu jej rekonštrukcie dokázali vnímať cez optiku takzvaných vyšších cieľov. Tých dôvodov na to, aby nasadili racionálnu, pragmatickú a technokratickú časť svojej osobnosti je hneď viacero.

Predbežný výpočet dôvodov na zahryznutie si do jazyka vyzerá približne takto. Ak by totiž niektorí z nich túto schopnosť neprejavili, výsledkom by mohli byť predčasné voľby. Aj s ohľadom na účelové nepresnosti v prieskumoch verejnej mienky ohľadne aktuálnych preferencií politických strán je tu reálna hrozba, že by nemusela vzniknúť vláda, ktorá by tú súčasnú pripomínala.

Ďalším z dôvodov je to, že sú strany, ktoré by sa po prípadných predčasných parlamentných voľbách nemuseli preferenčne kvalifikovať na získanie mandátov a prítomnosť v parlamente.

Úplne najhoršou alternatívou z pohľadu straníckych sekretariátov strán, kde vypadnutie z NR SR hrozí, je preferenčne taký slabý výsledok vo voľbách, ktorí by neumožnil ani len získanie štátneho príspevku na činnosť. To sa bavíme o situácii, kedy by strana nezískala ani len 3% hlasov oprávnených voličov, ktorí sa k volebným urnám unúvali. A to sa týka napríklad strany SNS, ktorú jej kapitán vedie ku dnu.